O horúčke všeobecne
Horúčka u detí je jedným z najčastejších dôvodov, prečo rodičia vyhľadajú lekára. V okamihu, keď začne teplota stúpať, prepadnú mnohí rodičia obavám zo závažného ochorenia. Táto panika však nie je na mieste. Horúčka sama o sebe nie je choroba, je len príznakom ochorenia. A nielen príznakom — je to zmysluplná reakcia tela na infekciu.
Dokonca môžeme povedať, že ak je organizmus zdravý, potom má schopnosť reagovať horúčkou. Pri horúčke nad 39,5 °C stráca väčšina baktérií aj vírusov schopnosť rozmnožovať sa a hynú. Horúčka ovplyvňuje aj imunitný systém — biele krvinky sú pri horúčke pohyblivejšie, majú väčšiu schopnosť vysporiadať sa s „neželanými hosťami“, ktorí sa pri infekcii šíria v tele.
Horúčka je teda jedným z najdôležitejších nástrojov, ktorými si telo udržiava svoju integritu. Možno nie je náhodou, že zatiaľ čo u detí sú horúčky časté, s pribúdajúcim vekom sa ich výskyt znižuje — a u niektorých starších ľudí sú už naozaj vzácnosťou.
Priebeh horúčky počas dňa
Horúčka všeobecne kopíruje denný teplotný cyklus. Teplota tela je ráno po prebudení najnižšia a postupne počas dňa stúpa až do približne 17. hodiny, keď je najvyššia — asi o 0,5 °C vyššia než ráno. Pri horúčke je to obdobné, len intenzita a rýchlosť telesných procesov je vyššia. Mnohí rodičia si všimli, že maximálna výška horúčky nastáva popoludní a večer.
Horúčka má dve odlišné fázy:
V prvej fáze zvyčajne teplota prudko stúpa, dieťaťu je zima, studené ruky a nohy, trasie sa a potrebuje teplo. V tejto fáze sa často cíti najhoršie — bolí ho hlava, svaly, môže mať aj nevoľnosť či zvracať. Organizmus sa snaží dosiahnuť teplotu, ktorá je optimálna pre boj s infekciou. Najmä prvý deň ochorenia môže teplota stúpať v niekoľkých po sebe idúcich vlnách.
V druhej fáze, po dosiahnutí „žiadanej“ teploty (pre väčšinu infekcií okolo 39,5 °C), sa situácia mení: horúčka sa udržiava, ale organizmus už teplo nekoncentruje, ale vydáva. Dieťaťú začne byť teplo, odkopáva sa, má horúce ruky a nohy, cíti sa lepšie a môžno čoskoro zaspí.
Tieto dve fázy sa môžu niekoľko dní opakovať. Teplota počas noci klesne, nad ránom býva najnižšia, dieťa sa môže cítiť takmer zdravo, no popoludní teplota opäť začne stúpať.
Znižovať alebo neznižovať horúčku?
To je otázka. Existujú dva rozdielne prístupy, ktoré sa však zhodujú, že teplotu do 38 °C netreba znižovať.
Prvý prístup (klasická medicína) odporúča začať teplotu znižovať pri hodnote nad 38 °C (merané v podpazuší) — podať antipyretikum alebo použiť fyzikálne metódy (zábal apod.), alebo kombináciu oboch. Niektorí lekári odporúčajú pri teplote nad 39 °C podať aj diazepam ako prevenciu febrilných kŕčov (viac ďalej). Cieľom je zmierniť nepríjemné príznaky, znížiť záťaž srdca (ktoré pri horúčke pracuje rýchlejšie), a tiež znížiť riziko vzniku febrilných kŕčov. Chorobu, ktorá horúčku vyvolala, to však nelieči. Po znížení teploty sa dieťa síce dočasne cíti lepšie, no ochorenie pokračuje — keď účinok liekov pominie (po 4-8 hodinách), teplota opäť stúpne.
Druhý prístup vychádza z toho, že zníženie horúčky môže potláčať obranné mechanizmy organizmu. Avšak horúčku nad 39,5 °C je rozhodne vhodné znížiť!
O febrilných kŕčoch
Febrilné kŕče sa môžu vyskytnúť pri horúčke u detí vo veku od 6 mesiacov do 6 rokov. Dieťa stuhne, zbledne až sinie okolo úst, otáča oči „v sloup“, môže mať kŕče celého tela. Dochádza k nim v dôsledku nezrelosti nervového systému, keď pri náhlom zvýšení teploty sú požiadavky na mozog väčšie, než dokáže zvládnuť.
Vo väčšine prípadov sa k nim dostane na počiatku vzostupu teploty — často ešte predtým, než rodičia vôbec zistia, že dieťa má horúčku. V medicíne sa učia, že mozog kŕče provokuje skôr náhla zmena teploty než samotná výška teploty. Diazepam sa odporúča preventívne len u detí, ktoré už v minulosti febrilné kŕče mali.
Lieky proti horúčke
Pre deti sú dostupné dve skupiny liekov na zníženie horúčky: paracetamol a ibuprofén.
Kyselina acetylsalicylová (Aspirín, Acylpyrin) sa nesmie podávať deťom mladším ako 15 rokov!
Paracetamol: dávkuje sa 10-15 mg/kg pri jednej dávke, maximálna denná dávka je 60 mg/kg. Medzi dávkami má byť interval minimálne 4, ideálne 6 hodín. Je jedno, či v čípkovej alebo sirupovej forme. Pri zvracaní sa preferujú čípky, pri hnačke sirup alebo tablety. Bežné názvy liekov s paracetamolom: Paralen, Panadol, Panadol SUS.
Ibuprofén: dávkuje sa 20-30 mg/kg za 24 hodín, rozdelené do 3-4 dávok, s minimálnym intervalom medzi dávkami 6 hodín. Bežné názvy liekov s ibuprofénom: Nurofen, Ibalgin, Brufen, Ibuberl.
Fyzikálne metódy znižovania teploty
Tieto metódy sa používajú, len ak sú horúce aj končatiny, teda ak horúčka dosiahla vrchol.
Vlahé (vlažné) základy na lýtka sú šetrnejšie než zábaly celého tela, no pomôžu znížiť teplotu o 0,5 °C alebo viac a uľavia pri bolesti hlavy. Použije sa vyžmýkaná plienka namočená do vody s teplotou 25-30 °C, po 20 minútach možno zábal vymeniť.
Vlahá krátka sprcha.
Kúpeľ vo vode len o niečo chladnejšej než je dieťa — do 5 cm vody, a polievanie trupu a končatín.
Aplikácia ľadu zabaleného v látke do trieslov alebo podpažia (cez miesta, ktorými prechádzajú veľké tepny).
Starostlivosť o dieťa pri horúčke
Dieťa s horúčkou patrí do postele!
V prvej fáze, pri stúpaní teploty, studených končatinách, trasení a zimnici, dieťa teplo oblečieme, dáme ponožky, prikryjeme ho. Izbu mierne zatemníme a zabezpečíme pokoj: vynecháme televíziu či počítač. Podáme teplý čaj. Dôležité je, aby rodičia poskytli dieťaťu pocit pokoja a istoty.
V druhej fáze, pri teplote nad 39 °C, keď je celé dieťa horúce, vrátane končatín, môžeme použiť vlažné zábaly lýtok, vlažnú sprchu alebo kúpeľ.
Diéta pri horúčke
Dieťa väčšinou nemá chuť na jedlo, čo je prirodzená a správna reakcia — trávenie potravín spotrebúva energiu, ktorú telo potrebuje na boj s chorobou. Organizmus má obvykle dostatočné rezervy. Jedlo dieťaťu netlačíme! Ak však jedlo podávame, dáme nastrúhané ovocie, kompóty, ovsenú kašu, jačmennú kašu či ryžu. Vyhýbame sa mäsu, vajciam, sladkému mlieku, tučným jedlám a sladkostiam.
Ako horúčka klesá, chuť k jedlu sa vracia a počas rekonvalescencie dieťa rýchlo dobehne stratenej váhy. Nevyhnutné je dbať na dostatok tekutín! Najlepšie sú vlažné bylinkové čaje (lipový, baza), ktoré môžeme osladiť trochou medu alebo hroznového cukru, voda alebo riedené ovocné šťavy. Hroznový cukor dodá energiu, dobre sa vstrebáva a nezaťažuje trávenie. Pri výraznom potení sú vhodné minerálne vody alebo mierne slaný zeleninový vývar.
Kedy s horúčkou k lekárovi?
Samotná výška horúčky nie je rozhodujúce kritérium. Niekedy môže byť dieťa so „slabšou“ horúčkou (okolo 38 °C) závažnejšie choré než dieťa s 40 °C. Omnoho dôležitejší je celkový stav, ktorý najlepšie zhodnotia rodičia, ktorí dieťa najlepšie poznajú. Kedy teda ísť k lekárovi?
Pri opakovanom zvracaní, najmä ak je sprevádzané intenzívnou bolesťou hlavy, aj po odeznutí zimnice a trasov, pri stuhnutom krku – na vylúčenie neuroinfekcie.
Apatia dieťaťa, nereaguje na bežné podnety ani oslovenie.
Poruchy pohyblivosti.
U dojčiat s horúčkou a hnačkou pre riziko dehydratácie, najmä ak odmieta prijímať tekutiny.
Krvavé škvrny na koži (ktoré po stlačení nezmiznú).
Vytrvávajúca teplota nad 39,5 °C bez poklesu počas 24 hodín (merané v podpazuší).
Ak horúčky okolo 39 °C trvajú dlhšie než 3 dni a bez iných príznakov (kašeľ, hnačka, zvracanie) — vtedy treba odobrať moč, lebo môže ísť o zápal obličiek.
Vždy u dieťaťa mladšieho ako 6 mesiacov.
Pri febrilných kŕčoch.
Keď teplota niekoľkokrát za deň prudko klesne a opäť stúpne (bez použitia antipyretík — to môže byť bežná reakcia).
Ak dieťa trpí iným závažným ochorením (napr. srdcová vada).
Ak si nie ste istí a máte obavy — správny prístup k horúčke vyžaduje skúsenosť. Prvá horúčka je vždy najťažšia, ďalšie už zvládnete ľahšie.